Dopady rozhodnutia ÚRSO
č. 611/2002 Z. z.
na úhradu faktúr za teplo
V súvislosti
s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
(ďalej len „úrad“ alebo „ÚRSO“) číslo 611/2002 Z. z. sa
podstatným spôsobom mení nielen stanovovanie maximálnych
cien tepla, ale aj uhradzovanie faktúr za dodané teplo
odberateľmi – spravidla bytovými družstvami, alebo
spoločenstvami vlastníkov bytov (ďalej len „SVB“).
Rozhodnutie úradu stanovuje dvojzložkovú cenu tepla.
Variabilnými nákladmi sú tie, ktoré sú úplne alebo čiastočne
ovplyvnené objemom výroby, čiže tvoria ich predovšetkým
náklady dodávateľa na palivo alebo nákup tepla, na jeho
dopravu, technologickú vodu a technologické hmoty. Odberateľ
bude platiť variabilnú zložku ceny vynásobenú nameraným
množstvom tepla na odbernom mieste. Zjednodušene možno
skonštatovať, že všetky finančné prostriedky variabilnej
zložky nákladov nepripadnú dodávateľovi tepla, ale v
podstate iba prechádzajú jeho účtom.
Fixné náklady sa delia na neregulované a regulované.
Neregulovaná zložka zahŕňa poistenie majetku, dane a
poplatky, nájomné, revízie a zákonné prehliadky, overenia,
poplatky za znečistenie, náklady na audit účtov, odpisy
investičného majetku priamo súvisiace s výrobou a rozvodom
tepla, náklady na opravu a údržbu, úroky z investičného
úveru. Regulovaná zložka fixných nákladov zahŕňa osobné
náklady vrátane odvodov do poistných fondov, prevádzkový
materiál, náklady na služby, cestnú daň, ostatné prevádzkové
a finančné náklady, odpisy investičného majetku nepriamo
súvisiace s výrobou a rozvodom tepla. Ekonomicky oprávnenými
nákladmi naopak nie sú napríklad náklady sankčného
charakteru, náklady na spotrebu paliva súvisiace s
nehospodárnou výrobou a rozvodom tepla, odmeny štatutárnych
orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie,
zavinené manká a škody na majetku, náklady na reprezentáciu
a dary, príspevky na rekreačné, regeneračné, rekondičné a
ozdravné pobyty, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri
fakturácii fixných nákladov by odberatelia nemali
prehliadnuť jednu mimoriadne dôležitú skutočnosť – účtuje sa
na základe zmluvne dohodnutého množstva tepla a nie
skutočne spotrebovaného. Možno tiež skonštatovať, že všetky
finančné prostriedky fixnej zložky nákladov patria iba
dodávateľovi tepla na udržanie a ďalší rozvoj jeho
podnikateľskej činnosti.
Aká vznikla v súčasnosti situácia? Odberatelia tepla
nahlasovali dodávateľovi v novembri požiadavku na dodávky v
roku 2003. Skúsme si uviesť príklad, kde sú vedľa seba tri,
z hľadiska spotreby tepla prakticky rovnaké domy. Ceny
zodpovedajú platnému rozhodnutiu ÚRSO, rozdiel medzi
plánovaným a dosiahnutým množstvom tepla bol znížený a
zaokrúhlený. V tabuľke sú uvedené plánované a skutočne
dosiahnuté množstvá tepla na vykurovanie a prípravu TÚV,
variabilná zložka ceny je vo výške 250 Sk/GJ, fixná zložka
ceny 190 Sk/GJ. V posledných dvoch stĺpcoch sú uvedené
celkové úhrady SVB za dodané teplo a rozdiel oproti stavu,
kedy je plánované a namerané množstvo tepla totožné.
*tabuľka. č.1 / Po
kliknutí na náhľad, sa otvorí tabuľka v novom okne

Z
dosiahnutých údajov vyplýva, že po ukončení roku 2003 sa
budú tešiť užívatelia bytov v SVB „B“. Pri rovnakej spotrebe
tepla dosiahli o 209 000 Sk nižšiu úhradu za teplo ako v
susednom SVB „A“. Alebo inak, skutočne dosiahnutá cena tepla
v SVB „B“ je 393 Sk/GJ, v SVB „A“ stúpla na 497 Sk/GJ a v
SVB „C“ sa nezmenila a ostala na 440 Sk/GJ. Pochopiteľne,
maximálna cena tepla (440 Sk/GJ) formálne nebola prekročená,
to iba v SVB „A“ zaplatili o 500 GJ tepla v cene 440 Sk/GJ
viac, ako skutočne odobrali.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991
Z.z.) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo
do množstva a druhu a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu
cenu. Z charakteru tovaru, akým teplo je, vyplýva, že nie je
možné vopred zmluvne dohodnúť skutočné množstvo v budúcnosti
odobratého tepla a teda ani skutočnú cenu v budúcnosti
odobratého tepla.
Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka musí byť v zmluve
kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený
spôsob jej dodatočného určenia. V našom prípade je dohodnutý
neprekročiteľný objem fixných nákladov, ale nie dodatočný
spôsob výpočtu ceny fixnej zložky tepla na základe skutočne
odobratého množstva tepla.
Podľa § 421 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka :
(1) Ak zo zmluvy vyplýva, že množstvo tovaru je určené v
zmluve iba približne, je predávajúci oprávnený určiť presné
množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, ibaže zmluva priznáva
toto právo kupujúcemu. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné,
nesmie odchýlka presiahnuť 5 % množstva určeného v zmluve.
(2) Ak z povahy tovaru vyplýva, že jeho množstvo určené v
zmluve je iba približné, môže byť rozdiel medzi množstvom
tovaru určeným v zmluve a množstvom tovaru skutočne dodaným
najviac 5 % množstva uvedeného v zmluve, pokiaľ zo zmluvy
alebo z prechádzajúcej praxe medzi stranami alebo z
obchodných zvyklostí nevyplýva niečo iné.
(3) V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, má
predávajúci nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tovar
skutočne dodaný.
V našom prípade z povahy tovaru vyplýva, že množstvá
odobratého tepla uvedené v odberovom diagrame sú iba
približné. Z predchádzajúcej praxe vyplýva, že dodávatelia
nepenalizovali žiadneho odberateľa za nedodržanie odberového
diagramu a to i napriek trvalo klesajúcej spotrebe v
uplynulých rokoch a viac ako 5 % odchýlkam od dohodnutých
množstiev.
Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto
zákona (zákona č. 513/1991 Z.z.) je porušenie zmluvy
podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s
prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu
alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá
strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom
porušení zmluvy. Dnes vedia odberatelia, že v prípade
dosiahnutia nižšieho, ako v odberovom diagrame uvedeného
množstva tepla nebudú mať záujem na plnení povinností
vyplývajúcich zo zmluvy.
I keď Rozhodnutie ÚRSO číslo 611/2002 Z. z. neuvádza nič o
možnosti napravenia „krivdy“ užívateľov bytov v SVB
„A“, v
rozhodnutiach o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a
rozvod tepla pre regulované subjekty je uvedená veta: „Po
ukončení roku 2003 regulovaný subjekt môže (čo znamená, že
nemusí) objem fixných nákladov na dodávku tepla s primeraným
ziskom prerozdeliť medzi odberateľov podľa skutočne dodaného
množstva tepla v roku 2003. Uvedený postup možno uplatniť
len v prípade, ak je takto dohodnutý v zmluve o dodávke
tepla.“ Rozhodnutie pre regulovaný subjekt zároveň uvádza:
„Objem fixných nákladov na dodávku tepla s primeraným ziskom
je pre regulovaný subjekt na rok 2003 záväzný a nie je možné
ho prekročiť.“ Z uvedeného vyplýva, že tvorcovia si po
vstúpení Rozhodnutia číslo 611/2002 Z. z. do platnosti
následne uvedomili aj situáciu, ktorá nastane v marci 2004,
kedy budú odberatelia očakávať vyúčtovania nákladov za
teplo. Snažili sa celú situáciu vyriešiť prerozdelením, na
ktorom sa môžu (čiže aj nemusia) dohodnúť odberateľ s
dodávateľom. Lenže v zmluve medzi dvomi subjektami nemôže
byť uvedená voľná možnosť, iba povinnosť vykonania
prerozdelenia alebo striktné zamietnutie prerozdelenia. Je
to prirodzené, veď časť domov bude mať záujem na
prerozdelení, druhá časť nie.
Existuje spravodlivé riešenie? Áno, no vyžaduje to zo strany
odberateľov priznať dodávateľovi tepla úradom schválený
neprekročiteľný objem fixných nákladov a nie maximálnu fixnú
zložku ceny tepla. To znamená, že ak má dodávateľ vypočítanú
maximálnu fixnú zložku napríklad na 190 Sk/GJ, tá je
vypočítaná ako podiel neprekročiteľného objemu fixných
nákladov (napríklad 475.000 Sk) a vopred predpokladaného
množstva tepla (napríklad 2.500 GJ). Predpokladajme, že
dodávateľ vždy využije v plnej miere priznaný objem fixných
nákladov. Ak sa celkovo u všetkých odberateľov spotrebuje
menej tepla, mala by byť povinnosť prepočítať novú fixnú
zložku ceny tepla a to aj v prípade, že sa odberateľom zvýši
nad pôvodne stanovenú maximálnu fixnú zložku! Ak v našom
prípade odberatelia odoberú iba 2.400 GJ tepla, nová cena
vzrastie na 198 Sk/GJ. Istým limitom je tu ale neprekročenie
celkovej maximálnej zložky tepla, v súčasnosti 480 Sk/GJ,
čiže maximálna cena fixnej zložky ceny tepla nesmie
prekročiť 230 Sk/GJ. Na druhej strane, ak všetci odberatelia
tepla spotrebujú viac tepla ako sa pôvodne predpokladalo,
napríklad 2.610 GJ, nová cena bude 182 Sk/GJ. Čo sa dosiahne
prerozdelením? Spravodlivý podiel odberateľov na fixných
nákladoch dodávateľa tepla podľa skutočne dosiahnutej
spotreby tepla.
*tabuľka. č.2 / Po
kliknutí na náhľad, sa otvorí tabuľka v novom okne

Odberatelia súhlasia s objemom fixných nákladov a majú záujem
ho zaplatiť, ale dodávateľ musí súhlasiť s prirodzenou
požiadavkou odberateľa, aby sa na ich fixných nákladoch
podieľal spravodlivým spôsobom. Takýto výpočet môže vykonať
iba dodávateľ tepla.
Problémom je ale Rozhodnutie ÚRSO pre regulovaný subjekt, kde
uvádza maximálnu cenu tepla na rok 2003, ktorá je súčtom
ceny variabilnej zložky nákladov a ceny fixnej zložky
nákladov s primeraným ziskom. Podľa § 6 ods. 2 zákona č.
18/1996 Z. z. o cenách, maximálna cena je cena, ktorú nie
je prípustné prekročiť.
Z uvedeného vyplýva, že ak je stanovená maximálna cena fixnej
zložky, nie je možné vykonať prerozdelenie objemu fixných
nákladov bez zníženia neprekročiteľného objemu fixných
nákladov pre prípad, že všetci odberatelia odoberú v
skutočnosti menšie množstvo tepla, ako uviedli v odberných
diagramoch. Alebo inak – prerozdelenie sa dá vždy vykonať za
dodržania ostatných podmienok zmluvy, no vo vyššie
spomenutom prípade sa zo strany odberateľov nenaplní
povolená výška objemu fixných nákladov.
Aký je zmysel úhrady fixných nákladov podľa zmluvne
dohodnutého množstva tepla? Výrobcovia tepla za uplynulé
roky pravidelne predali menej tepla, ako si pôvodne
naplánovali. Spôsobili to priaznivé (alebo nepriaznivé z
hľadiska dodávateľa) klimatické podmienky zím a aj
niektoré opatrenia na úsporu energie, predovšetkým
termoregulácia. Prudko zvyšujúce sa ceny tepla donútili
užívateľov bytov hospodárnejšie nakladať s energiami.
Súčasný spôsob fakturácie ceny tepla vnímam ako úspešný
vplyv výrobcov tepla na presadzovanie svojich záujmov. Čiže
bez ohľadu na množstvo predaného tepla, výrobca dostane od
dodávateľov svoj neprekročiteľný objem fixných nákladov. Na
jeho úhrade sa majú podieľať všetci odberatelia. Rozhodnutie
ÚRSO číslo 611/2002 Z. z. navrhuje podieľať sa odberateľom
tepla podľa objednaného množstva tepla. Šikovnejší
alebo vychytralejší odberatelia (čo je slušné pomenovanie
na podvodníkov) si na základe toho objednajú veľmi malé
množstvá tepla. Poctivci objednajú podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia. No tí s najväčšou
pravdepodobnosťou poškodia nielen svoju vlastnú peňaženku,
ale peňaženku všetkých užívateľov bytov, ktoré spravujú.
Pokračovanie uvedeného scenára povedie k tomu, že postupne
všetci odberatelia budú požadovať menšie hodnoty dohodnutého
tepla, v extréme najlepšie žiadne. Ak hodnotím Rozhodnutie
ÚRSO číslo 611/2002 Z. z. ako výsledok úspešného vplyvu
výrobcov tepla na spôsob fakturácie, tak práve výrobcovia,
resp. dodávatelia tepla a ÚRSO majú šancu napraviť terajší
neudržateľný stav. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by
mal novelizovať svoje rozhodnutie č. 611/2002 Z.z., a v
novelizovanom rozhodnutí by mali byť zakotvené :
1. povinnosť dodávateľa tepla vykonávať prerozdelenie objemu
fixných nákladov medzi odberateľov,
2. stanoviť spôsob výpočtu ceny fixných nákladov ako pomer
skutočne naplneného objemu fixných nákladov na rok a
skutočne spotrebovaného tepla,
3. stanoviť neprekročiteľnosť maximálnej ceny tepla bez
ohľadu na výšku fixnej zložky nákladov,
4. v rozhodnutiach ÚRSO pre regulovaný subjekt stanoviť iba
variabilnú zložku ceny ako maximálnu,
5. v rozhodnutiach ÚRSO pre regulovaný subjekt stanoviť
neprekročiteľný objem fixných nákladov na rok,
6. v rozhodnutiach ÚRSO pre regulovaný subjekt zverejniť
objednané množstvo tepla odberateľmi,
7. v rozhodnutiach ÚRSO pre regulovaný subjekt následne
potvrdiť správnosť výpočtu ceny v predchádzajúcom roku.
Očakávam, že predsedovia SVB na základe vyššie uvedených
skutočností nemôžu ani pri najlepšej vôli uzavrieť takú
zmluvu s dodávateľom tepla, ktorá povedie k nespravodlivým
úhradám fixnej zložky nákladov.
Ing. Milan Tkáč
predseda regionálneho centra
ZSVB Prievidza
|