Retroaktívne ceny tepla

    V súvislosti s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“ alebo „ÚRSO“) číslo 611/2002 Z. z. sa podstatným spôsobom mení nielen stanovovanie maximálnych cien tepla, ale aj uhradzovanie faktúr za dodané teplo odberateľmi – spravidla bytovými družstvami, alebo spoločenstvami vlastníkov bytov (ďalej len „SVB“).

    Rozhodnutie úradu stanovuje dvojzložkovú cenu tepla. Variabilnými nákladmi sú tie, ktoré sú úplne alebo čiastočne ovplyvnené objemom výroby, čiže tvoria ich predovšetkým náklady dodávateľa na palivo alebo nákup tepla, na jeho dopravu, technologickú vodu a technologické hmoty. Odberateľ bude platiť variabilnú zložku ceny vynásobenú nameraným množstvom tepla na odbernom mieste. Zjednodušene možno skonštatovať, že všetky finančné prostriedky variabilnej zložky nákladov nepripadnú dodávateľovi tepla, ale v podstate iba prechádzajú jeho účtom.

    Fixné náklady sa delia na neregulované a regulované. Neregulovaná zložka zahŕňa poistenie majetku, dane a poplatky, nájomné, revízie a zákonné prehliadky, overenia, poplatky za znečistenie, náklady na audit účtov, odpisy investičného majetku priamo súvisiace s výrobou a rozvodom tepla, náklady na opravu a údržbu, úroky z investičného úveru. Regulovaná zložka fixných nákladov zahŕňa osobné náklady vrátane odvodov do poistných fondov, prevádzkový materiál, náklady na služby, cestnú daň, ostatné prevádzkové a finančné náklady, odpisy investičného majetku nepriamo súvisiace s výrobou a rozvodom tepla. Ekonomicky oprávnenými nákladmi naopak nie sú napríklad náklady sankčného charakteru, náklady na spotrebu paliva súvisiace s nehospodárnou výrobou a rozvodom tepla, odmeny štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie, zavinené manká a škody na majetku, náklady na reprezentáciu a dary, príspevky na rekreačné, regeneračné, rekondičné a ozdravné pobyty, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri fakturácii fixných nákladov by odberatelia nemali prehliadnuť jednu mimoriadne dôležitú skutočnosť – účtuje sa na základe zmluvne dohodnutého množstva tepla a nie skutočne spotrebovaného. Možno tiež skonštatovať, že všetky finančné prostriedky fixnej zložky nákladov patria iba dodávateľovi tepla na udržanie a ďalší rozvoj jeho podnikateľskej činnosti.

    Aká vznikla v súčasnosti situácia? Odberatelia tepla nahlasovali dodávateľovi v novembri požiadavku na dodávky v roku 2003. Skúsme si uviesť príklad, kde sú vedľa seba tri, z hľadiska spotreby tepla prakticky rovnaké domy. Ceny zodpovedajú platnému rozhodnutiu ÚRSO, rozdiel medzi plánovaným a dosiahnutým množstvom tepla bol znížený a zaokrúhlený. V tabuľke sú uvedené plánované a skutočne dosiahnuté množstvá tepla na vykurovanie a prípravu TÚV, variabilná zložka ceny je vo výške 250 Sk/GJ, fixná zložka ceny 190 Sk/GJ. V posledných dvoch stĺpcoch sú uvedené celkové úhrady SVB za dodané teplo a rozdiel oproti stavu, kedy je plánované a namerané množstvo tepla totožné.

*tabuľka. č.1 / Po kliknutí na náhľad, sa otvorí tabuľka v novom okne

    Z dosiahnutých údajov vyplýva, že po ukončení roku 2003 sa budú tešiť užívatelia bytov v SVB „B“. Pri rovnakej spotrebe tepla dosiahli o 209 000 Sk nižšiu úhradu za teplo ako v susednom SVB „A“. Alebo inak, skutočne dosiahnutá cena tepla v SVB „B“ je 393 Sk/GJ, v SVB „A“ stúpla na 497 Sk/GJ a v SVB „C“ sa nezmenila a ostala na 440 Sk/GJ. Pochopiteľne, maximálna cena tepla (440 Sk/GJ) formálne nebola prekročená, to iba v SVB „A“ zaplatili o 500 GJ tepla v cene 440 Sk/GJ viac, ako skutočne odobrali.

    Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Z.z.) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Z charakteru tovaru, akým teplo je, vyplýva, že nie je možné vopred zmluvne dohodnúť skutočné množstvo v budúcnosti odobratého tepla a teda ani skutočnú cenu v budúcnosti odobratého tepla.

    Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka musí byť v zmluve kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia. V našom prípade je dohodnutý neprekročiteľný objem fixných nákladov, ale nie dodatočný spôsob výpočtu ceny fixnej zložky tepla na základe skutočne odobratého množstva tepla.

    Podľa § 421 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka :
    (1) Ak zo zmluvy vyplýva, že množstvo tovaru je určené v zmluve iba približne, je predávajúci oprávnený určiť presné množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, ibaže zmluva priznáva toto právo kupujúcemu. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, nesmie odchýlka presiahnuť 5 % množstva určeného v zmluve.
    (2) Ak z povahy tovaru vyplýva, že jeho množstvo určené v zmluve je iba približné, môže byť rozdiel medzi množstvom tovaru určeným v zmluve a množstvom tovaru skutočne dodaným najviac 5 % množstva uvedeného v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z prechádzajúcej praxe medzi stranami alebo z obchodných zvyklostí nevyplýva niečo iné.
    (3) V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, má predávajúci nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tovar skutočne dodaný.
V našom prípade z povahy tovaru vyplýva, že množstvá odobratého tepla uvedené v odberovom diagrame sú iba približné. Z predchádzajúcej praxe vyplýva, že dodávatelia nepenalizovali žiadneho odberateľa za nedodržanie odberového diagramu a to i napriek trvalo klesajúcej spotrebe v uplynulých rokoch a viac ako 5 % odchýlkam od dohodnutých množstiev.

    Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona (zákona č. 513/1991 Z.z.) je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Dnes vedia odberatelia, že v prípade dosiahnutia nižšieho, ako v odberovom diagrame uvedeného množstva tepla nebudú mať záujem na plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

    I keď Rozhodnutie ÚRSO číslo 611/2002 Z. z. neuvádza nič o možnosti napravenia „krivdy“ užívateľov bytov v SVB „A“, v rozhodnutiach o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a rozvod tepla pre regulované subjekty je uvedená veta: „Po ukončení roku 2003 regulovaný subjekt môže (čo znamená, že nemusí) objem fixných nákladov na dodávku tepla s primeraným ziskom prerozdeliť medzi odberateľov podľa skutočne dodaného množstva tepla v roku 2003. Uvedený postup možno uplatniť len v prípade, ak je takto dohodnutý v zmluve o dodávke tepla.“ Rozhodnutie pre regulovaný subjekt zároveň uvádza: „Objem fixných nákladov na dodávku tepla s primeraným ziskom je pre regulovaný subjekt na rok 2003 záväzný a nie je možné ho prekročiť.“ Z uvedeného vyplýva, že tvorcovia si po vstúpení Rozhodnutia číslo 611/2002 Z. z. do platnosti následne uvedomili aj situáciu, ktorá nastane v marci 2004, kedy budú odberatelia očakávať vyúčtovania nákladov za teplo. Snažili sa celú situáciu vyriešiť prerozdelením, na ktorom sa môžu (čiže aj nemusia) dohodnúť odberateľ s dodávateľom. Lenže v zmluve medzi dvomi subjektami nemôže byť uvedená voľná možnosť, iba povinnosť vykonania prerozdelenia alebo striktné zamietnutie prerozdelenia. Je to prirodzené, veď časť domov bude mať záujem na prerozdelení, druhá časť nie.

    Existuje spravodlivé riešenie? Áno, no vyžaduje to zo strany odberateľov priznať dodávateľovi tepla úradom schválený neprekročiteľný objem fixných nákladov a nie maximálnu fixnú zložku ceny tepla. To znamená, že ak má dodávateľ vypočítanú maximálnu fixnú zložku napríklad na 190 Sk/GJ, tá je vypočítaná ako podiel neprekročiteľného objemu fixných nákladov (napríklad 475.000 Sk) a vopred predpokladaného množstva tepla (napríklad 2.500 GJ). Predpokladajme, že dodávateľ vždy využije v plnej miere priznaný objem fixných nákladov. Ak sa celkovo u všetkých odberateľov spotrebuje menej tepla, mala by byť povinnosť prepočítať novú fixnú zložku ceny tepla a to aj v prípade, že sa odberateľom zvýši nad pôvodne stanovenú maximálnu fixnú zložku! Ak v našom prípade odberatelia odoberú iba 2.400 GJ tepla, nová cena vzrastie na 198 Sk/GJ. Istým limitom je tu ale neprekročenie celkovej maximálnej zložky tepla, v súčasnosti 480 Sk/GJ, čiže maximálna cena fixnej zložky ceny tepla nesmie prekročiť 230 Sk/GJ. Na druhej strane, ak všetci odberatelia tepla spotrebujú viac tepla ako sa pôvodne predpokladalo, napríklad 2.610 GJ, nová cena bude 182 Sk/GJ. Čo sa dosiahne prerozdelením? Spravodlivý podiel odberateľov na fixných nákladoch dodávateľa tepla podľa skutočne dosiahnutej spotreby tepla.

*tabuľka. č.2 / Po kliknutí na náhľad, sa otvorí tabuľka v novom okne

    Odberatelia súhlasia s objemom fixných nákladov a majú záujem ho zaplatiť, ale dodávateľ musí súhlasiť s prirodzenou požiadavkou odberateľa, aby sa na ich fixných nákladoch podieľal spravodlivým spôsobom. Takýto výpočet môže vykonať iba dodávateľ tepla.

    Problémom je ale Rozhodnutie ÚRSO pre regulovaný subjekt, kde uvádza maximálnu cenu tepla na rok 2003, ktorá je súčtom ceny variabilnej zložky nákladov a ceny fixnej zložky nákladov s primeraným ziskom. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách, maximálna cena je cena, ktorú nie je prípustné prekročiť.

    Z uvedeného vyplýva, že ak je stanovená maximálna cena fixnej zložky, nie je možné vykonať prerozdelenie objemu fixných nákladov bez zníženia neprekročiteľného objemu fixných nákladov pre prípad, že všetci odberatelia odoberú v skutočnosti menšie množstvo tepla, ako uviedli v odberných diagramoch. Alebo inak – prerozdelenie sa dá vždy vykonať za dodržania ostatných podmienok zmluvy, no vo vyššie spomenutom prípade sa zo strany odberateľov nenaplní povolená výška objemu fixných nákladov.

    Aký je zmysel úhrady fixných nákladov podľa zmluvne dohodnutého množstva tepla? Výrobcovia tepla za uplynulé roky pravidelne predali menej tepla, ako si pôvodne naplánovali. Spôsobili to priaznivé (alebo nepriaznivé z hľadiska dodávateľa) klimatické podmienky zím a aj niektoré opatrenia na úsporu energie, predovšetkým termoregulácia. Prudko zvyšujúce sa ceny tepla donútili užívateľov bytov hospodárnejšie nakladať s energiami. Súčasný spôsob fakturácie ceny tepla vnímam ako úspešný vplyv výrobcov tepla na presadzovanie svojich záujmov. Čiže bez ohľadu na množstvo predaného tepla, výrobca dostane od dodávateľov svoj neprekročiteľný objem fixných nákladov. Na jeho úhrade sa majú podieľať všetci odberatelia. Rozhodnutie ÚRSO číslo 611/2002 Z. z. navrhuje podieľať sa odberateľom tepla podľa objednaného množstva tepla. Šikovnejší alebo vychytralejší odberatelia (čo je slušné pomenovanie na podvodníkov) si na základe toho objednajú veľmi malé množstvá tepla. Poctivci objednajú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. No tí s najväčšou pravdepodobnosťou poškodia nielen svoju vlastnú peňaženku, ale peňaženku všetkých užívateľov bytov, ktoré spravujú.

    Pokračovanie uvedeného scenára povedie k tomu, že postupne všetci odberatelia budú požadovať menšie hodnoty dohodnutého tepla, v extréme najlepšie žiadne. Ak hodnotím Rozhodnutie ÚRSO číslo 611/2002 Z. z. ako výsledok úspešného vplyvu výrobcov tepla na spôsob fakturácie, tak práve výrobcovia, resp. dodávatelia tepla a ÚRSO majú šancu napraviť terajší neudržateľný stav. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by mal novelizovať svoje rozhodnutie č. 611/2002 Z.z., a v novelizovanom rozhodnutí by mali byť zakotvené :
1. povinnosť dodávateľa tepla vykonávať prerozdelenie objemu fixných nákladov medzi odberateľov,
2. stanoviť spôsob výpočtu ceny fixných nákladov ako pomer skutočne naplneného objemu fixných nákladov na rok a skutočne spotrebovaného tepla,
3. stanoviť neprekročiteľnosť maximálnej ceny tepla bez ohľadu na výšku fixnej zložky nákladov,
4. v rozhodnutiach ÚRSO pre regulovaný subjekt stanoviť iba variabilnú zložku ceny ako maximálnu,
5. v rozhodnutiach ÚRSO pre regulovaný subjekt stanoviť neprekročiteľný objem fixných nákladov na rok,
6. v rozhodnutiach ÚRSO pre regulovaný subjekt zverejniť objednané množstvo tepla odberateľmi,
7. v rozhodnutiach ÚRSO pre regulovaný subjekt následne potvrdiť správnosť výpočtu ceny v predchádzajúcom roku.

    Očakávam, že predsedovia SVB na základe vyššie uvedených skutočností nemôžu ani pri najlepšej vôli uzavrieť takú zmluvu s dodávateľom tepla, ktorá povedie k nespravodlivým úhradám fixnej zložky nákladov.

Ing. Milan Tkáč
predseda regionálneho centra
ZSVB Prievidza