Niektoré okresné úrady
boli pri vydávaní svojich cenových výmerov veľmi horlivé a
pracovali aj počas dní pracovného voľna. Pravdepodobne
najhorlivejším bol v tomto smere Okresný úrad v Bytči, ktorý
1. januára 2000 vyhotovil 4 cenové výmery a 1. januára 2001
ďalšie 4 cenové výmery. Škoda len, že ich uverejnenie
zabezpečil až v júnovom, resp. májovom čísle Finančného
spravodajcu MF SR.
Niektoré okresné úrady vo svojej horlivosti zregulovali popri
maximálnych cenách tepla aj ceny takých komodít, ktorých
regulácia nepatrila do ich kompetencie. Takto postupoval
napríklad Okresný úrad v Galante, ktorý vo svojom CV č.
2/1999 zreguloval popri maximálnej cene tepla aj maximálnu
cenu vodného a stočného.
Iné okresné úrady zašli vo svojej horlivosti ešte ďalej a
zregulovali popri maximálnych cenách tepla aj maximálne ceny
takých komodít, ktoré už cenovej regulácii vôbec
nepodliehajú. Takto postupovali napríklad OÚ v Novom Meste
nad Váhom, v Námestove, či v Michalovciach (vo všetkých
spomenutých prípadoch boli CV uverejnené pod číslami 1/1999),
ktoré zregulovali aj maximálne ceny za zhotovenie
vyúčtovania a ošetrovanie meracej a regulačnej techniky.
Uniklo im, že v tejto oblasti služieb sa trh medzičasom
rozvinul (o zhotovovanie vyúčtovaní, ale aj o ošetrovanie
meracej a regulačnej techniky je v niektorých mestách značný
záujem) a že hlavný zákonný dôvod na regulovanie
akejkoľvek ceny (neexistencia voľnej súťaže) už
dávnejšie pominul.
Cenovej regulácii zjavne nepodliehali a nepodliehajú ani ceny
samotného Finančného spravodajcu MF SR. V roku 1999 zaplatil
odberateľ za 22 čísiel FS (v rozsahu 1870 strán)
spolu 1.706 Sk (v tejto sume nie je zahrnutá cena za dve
mimoriadne čísla venované len cenovým výmerom OÚ). V
roku 2000 zaplatil odberateľ za 8 čísiel FS venovaných
rozhodnutiam OÚ (v rozsahu 794 strán) spolu až 2.526
Sk. V roku 2001 zaplatil odberateľ za 7 čísiel FS venovaných
rozhodnutiam OÚ (v rozsahu 634 strán) už len 877 Sk.
Tajomstvo týchto cenových výkyvov je zrejme ukryté v
zmluvných dokumentoch predchádzajúceho regulátora -
Ministerstva financií SR. Na základe výberového konania sa
od ročníka 2002 stalo jediným zmluvným distribútorom FS
vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r.o. (IČO:
31592503), ktoré od objednávateľov verzie Finančný
spravodajca – rozhodnutia okresných úradov požadovalo ako
preddavok na ročné predplatné 955 Sk a od objednávateľov
”obyčajného” Finančného spravodajcu MF SR požadovalo ako
preddavok na ročné predplatné 984 Sk. Predtým administráciu
FS zabezpečovala obchodná spoločnosť SÚVAHA, spol. s r.o.
(IČO: 31349765). Aj preto niektoré okresné úrady nemali
a dodnes nemajú k dispozícii všetky čísla Finančného
spravodajcu MF SR a nemôžu záujemcovi zdokladovať, kedy bol
ten-ktorý cenový výmer vo FS uverejnený. Ale o dátum
nadobudnutia účinnosti (dátum uverejnenia) svojích
cenových výmerov sa okresné úrady spravidla aj tak
nezaujímali.
Svoje predchádzajúce CV okresné úrady novými cenovými výmermi
obvykle rušili, niektoré OÚ svoje predchádzajúce cenové
výmery zrušili aj viackrát. Rekordérom bol v tomto smere OÚ
vo Zvolene, ktorý zrušil svoj cenový výmer č. 1/1/1999 spolu
až 18 krát. Len osemkrát zrušili svoje predchádzajúce cenové
výmery OÚ v Detve (CV č. 1/1999) a OÚ v Tvrdošíne
(CV č. 15/1999).
Hoci mnohé cenové výmery neboli vo FS MF SR uverejnené nikdy
(o ich existencii sa dozvieme len pri čítaní derogačných
klauzúl v uverejnených cenových výmeroch), niektoré boli
uverejnené aj opakovane. Napríklad CV č. 1/1999 OÚ v
Tvrdošíne bol uverejnený prvý raz vo FS č. 3/1999 a druhý
raz vo FS č. 7/1999. Podobne CV č. 1/2000 OÚ v Rožňave bol
uverejnený prvý raz vo FS č. 3/2000 a druhý raz vo FS č.
6/2000.
V uverejnených cenových výmeroch je nemálo tlačových chýb,
jedna z nich je zvlášť milá. Cenový výmer č. 2/1999, ktorý
bol uverejnený 29.9.1999 vo FS MF SR č. 17/1999 na strane
1445, vydal Okresný úrad v Medzilaborciach, so sídlom na
Cintorínskej 657/2 v Bratislave.
Retroaktivitou sú poznačené všetky CV vydané bratislavskými
okresnými úradmi pred 31.12.2002. Preto je namieste otázka,
aké ceny platil a platí štát za dodávky tepla do budov
ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú napojené na
centrálne zdroje tepla, patriace neštátnym obchodným
spoločnostiam. Na túto otázku by malo vedieť odpovedať
napríklad aj vedenie Ekonomickej univerzity v Bratislave, so
sídlom na Dolnozemskej č. 1 (pozri napr. CV č. 3/1999
vydaný Okresným úradom Bratislava V).
Perličky produkuje aj novozriadený Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví. Jeho úradníci majú zjavné problémy so
spočítaním svojich ovečiek. Zástupcovia ÚRSO od roku 2002 v
masmédiach vyhlasujú, že počet držiteľov licenií na výrobu,
výkup, alebo rozvod tepla, prevyšuje 1300. Inokedy počet
držiteľov licencií prevyšuje podľa nich 1400 a potom opäť
1300 atď. Pritom zvedavý spotrebiteľ, ktorý náhodne v
januári 2003 zasurfuje na www.urso.gov.sk, si môže ľahko
overiť, že počet držiteľov spomenutých licencií nedosahuje
ani 1000.
Hodný zmienky je aj neporiadok, ktorým sa vyznačuje Register
držiteľov licencií, sprístupnený na internetovej stránke
www.urso.gov.sk. Mnohé zápisy v registri sú duplicitné,
mnohým udeleným licenciám chýba číslo. Žeby išlo o utajované
skutočnosti?
|