Úvodné slovo

 

Retroaktivita

Cena

Teplo

Sebaobrana

Podnet na GP

Podvody

Etický kódex

Ukážky retroaktivity

Stanovisko ÚRSO

Vestník ÚRSO 2005

Vestník ÚRSO 2004

Vestník ÚRSO 2003

Cenové výmery 2003

Cenové výmery 2002

 

Prehľad
cenových výmerov okresných úradov
(download):

* Bratislavský kraj

* Trnavský kraj

* Nitriansky kraj

* Trenčiansky kraj

* Žilinský kraj

* Banskobystrický kraj

* Prešovský kraj

* Košický kraj

 

Dodatky a doplnky CV

Koeficientovanie TÚV

Utajované straty

Šikovní plynári

Zaujímavé hry

Fiktívne právo

Zvláštnosti

Perličky

Príklad

Vzor reklamácie

Vzor sťažnosti

Vzor odporu

Energetická inšpekcia

Výňatky z tlače

O miliardách

Z korešpondencie

Ukážky FS

Zákony

Adresované správcom

 

Fórum

 

Kontakt

 

(c)Millas Groove  2002-2005

 

 

[CNW:Counter]
Hosting www.exohosting.sk

Výňatky z tlače

Verzia pre tlač

 

[TERČ 11.3.1999] Termoloby sa činila
     Aby neprišli o mastné zisky, spustili masovú kampaň proti súčasným tendenciám odpájať sa od centrálnych zdrojov tepla (CZT) a inštalovať v bytoch a prevádzkach lacnejšie lokálne vykurovanie. Ich tvrdenia o "ekonomickej a ekologickej výhodnosti" centrálneho zásobovania teplom však neobstoja. Na ich strane sú iba ak obštrukcie v podobe stavania tzv. technických a hlavne administratívnych prekážok proti inštalácii malých moderných, účinných a oproti CZT prevádzkovo vysoko úsporných tepelných zdrojov. Skutočné, exaktné argumenty o hospodárnosti, šetrení plynom, podstatne lacnejšej prevádzke a neporovnateľne nižšom zaťažovaní životného prostredia hovoria jednoznačne v prospech individuálneho vykurovania malými plynovými zdrojmi tepla. Je iba na občanovi, aby nepodľahol spomínanej klamnej kampani organizovanej slovenskou termomafiou. V dnešnej demokratickej spoločnosti platia základné ľudské práva aj pre spotrebiteľa, ktorý si slobodne môže vybrať nielen tovar a služby, ale aj ich producentov, predajcov a poskytovateľov.
 
 
[SME 26.1.2001] Štát vraj podnikateľov nepodporuje ... 
     Cena tepla je jednou z položiek, ktoré v tomto roku zvyšujú životné náklady domácností napojených na centrálne zdroje. Podľa opatrenia Ministerstva financií SR ide o regulovanú cenu, ktorá môže byť pre konečného spotrebiteľa stanovená maximálne do 420 Sk/GJ. Ceny sa stanovujú pre každý zdroj zvlášť na základe predpokladaných nákladov, pričom do ceny sa môžu zakalkulovať len náklady priamo súvisiace s výrobou a dodávkou tepla. K týmto nákladom môže výrobca pripočítať zisk najviac 10 percent.
     Pri dodržaní týchto predpisov by výroba tepla nemala priťahovať podnikateľov, veď desaťpercentný hrubý zisk za rok sa dá dosiahnuť aj z bankových vkladov, kde sa človek o nič nestará a oveľa menej riskuje. Napriek tomu sa v posledných rokoch vo výrobe tepla doslova bojuje o získanie trhu, čo naznačuje, že skutočný zisk z výroby tepla musí byť oveľa vyšší než tých 10 percent.
     Ľudia, ktorí už prišli do styku s praktikami energetickej loby, vedia, že existuje skutočne široká škála metód, ktorými sa dajú regulačné opatrenia Ministerstva financií SR ľahko obísť. Človek začne žasnúť až vtedy, keď zistí, že ministerstvo vo svojom opatrení č. 26360/2000 na rok 2001 niektoré z týchto metód priamo ponúka na využitie. Totiž - napriek zdôrazneniu uvedeného opatrenia, že sa ceny tepla stanovujú na základe predpokladaných nákladov, nič sa nepíše o tom, že by tieto ceny mali byť na konci roka prepočítané a upravené podľa skutočných nákladov. Túto zásadu opatrenie na rok 2000 obsahovalo, no v tohtoročnom opatrení ju autori úplne vynechali. Pre výrobcov tepla je to priamo výzvou na maximálne nadsadenie predpokladaných nákladov a záleží iba na ich "šikovnosti", ako dokážu presvedčiť okresný úrad o oprávnenosti takého zvyšovania nákladov. Je nesporné, že v rámci takého presvedčovania sú ochotní obetovať aj určité motivačné prostriedky. Opatrenie je však zmanipulované nielen preto, že neobsahuje uvedenú kľúčovú zásadu, ale obsahuje aj inú zásadu, ktorá človeku len trošku rozumejúcemu ekonomike priamo vyrazí dych. Posledná veta opatrenia totiž znie: "Do ceny tepla ... možno započítať zisk do výšky preukázateľnej potreby finančných prostriedkov na splácanie úverov a úrokov z úverov poskytnutých na realizáciu investičných projektov za účelom zhospodárnenia výroby a dodávok tepla." Ak túto zásadu výrobcovia budú praktizovať - a prečo by nepraktizovali, keď to opatrenie povoľuje - pre konečného spotrebiteľa (teda väčšinou pre domácnosť) to bude znamenať, že spomínanú realizáciu investičného projektu zaplatí viac ako dvojnásobne. Raz zaplatí v odpisoch investičného majetku, druhykrát v splácaní úveru a navyše zaplatí aj úroky z úverov. Na konci tohto kolotoča pre samotného výrobcu padne do lona viacmiliónový majetok ako dar od štátu. Je to pekne vymyslené, však? A ešte budú niektorí podnikatelia tvrdiť, že ich štát nepodporuje !
 
 
[SME 19.3.2002] Ako je to s regulovaním ceny plynu
     Ceny plynu reguluje ministerstvo financií, od budúceho roka však dohľad prevezme nový Úrad na reguláciu sieťových odvetví. Ten má byť úplne nezávislý, na rozdiel od doterajšieho silne spolitizovaného zasahovania do cien zo strany vlády a jej sociálnych partnerov.
     Nový úrad už pripravil vzorec, ktorý "nepustí." Podľa neho bude cena zohľadňovať iba preukázané náklady a primeraný zisk. O cenách bude úrad rokovať s predstavenstvom SPP, ktoré ovládnu zahraniční investori. Vláda však nebude z úpravy cien úplne "vyšachovaná." Bude mať právo na takzvaný desaťpercentný diskont. To znamená, že plynárne budú účtovať ceny, ktoré zodpovedajú realite na 90 percent. Zvyšok bude môcť vláda rozdeľovať medzi jednotlivé kategórie odberateľov. To znamená, že keď bude chcieť SPP zvýšiť ceny, môže ich vláda zľavniť pre domácnosti aj o desať percent.
     Na margo nezávislosti úradu sa však ozývajú aj hlasy, ktoré kritizujú jeho finančnú závislosť od štátneho rozpočtu.
 
 
[TASR 30.4.2002]
     Priemerná cena tepla pre domácnosti v SR by mala v priebehu dvoch rokov vzrásť až na 600 Sk/GJ. V súčasnosti pritom maximálna cena tepla dosahuje 450 Sk/GJ. Ako informoval Jozef Križan z mimovladnej organizácie Energia tretieho tisícročia, takéto údaje vyplývajú z odhadov Ministerstva hospodárstva SR. Nárast cien tepla nastane v súvislosti s nevyhnutnými procesmi liberalizácie sektora a zvýšenia cien plynu, ktoré stále plne nepokrývajú náklady SPP. Podľa Križana by však mali občania v súvislosti so zvyšovaním cien tepla zo systému centrálneho zásobovania teplom dostať väčšiu šancu na prechod k individuálnemu vykurovaniu. "Aj keď v súčasnosti takému prechodu nebráni legislatíva, existuje veľa administratívnych prekážok, ktoré občanov odradia." Podľa Križana bola systémovým riešením v tepelnom hospodárstve v parlamente nedávno prijatá novela zákona o energetike, ktorou sa odbremenila povinnosť občanov osadiť radiátory termoregulačnými ventilmi. Priemerná domácnosť v SR zaznamenala vlani medziročný pokles spotreby tepla o 1,8 % na 53 GJ, jej náklady za teplo však vzrástli o 17,78 % na 22.260 Sk.


[SME 3.5.2002] Účty za teplo sa oplatí sledovať
     Za teplo môžeme ľahko zaplatiť viac, ako by sme mali. Dôvodom je nesprávne uplatňovanie cenových výmerov niektorými okresnými úradmi. Tie prebrali od ministerstva financií právomoc schvaľovať cenové výmery za teplo už v roku 1998. Odvtedy už prokurátori potvrdili viaceré prípady pochybení prednostov okresných úradov.
     Stáva sa totiž, že okresný úrad schváli nový - vyšší cenový výmer so spätnou platnosťou. V praxi to znamená, že v cenovom výmere schválenom napríklad v júni sa uvádza, že platí už k prvému januáru. Spotrebiteľ tak môže zistiť, ak vôbec, že už pol roka platí novú, vyššiu cenu. Spätnú platnosť, takzvanú retroaktivitu pritom aj slovenská legislatíva striktne zakazuje.
     O probléme vie aj ministerstvo financií. Ako potvrdila riaditeľka cenového odboru Alžbeta Nováková, viacerí odberatelia už podali podnet na prokuratúru a uspeli. Výsledkom bol výrok prokurátora, ktorým prednostov vyzval, aby dali stav do súladu so zákonom.


[Nový deň 22.5.2002] Nezákonné retroaktívne ceny tepla
     Rozhodnutia okresných úradov o regulácii cien sa musia uverejniť v publikačnom orgáne mnisterstva (§ 11 ods. 2 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách). Týmto publikačným orgánom je toho času Finančný spravodajca Ministerstva financií SR (FS). Bez uverejnenia vo FS nemôže nijaký cenový výmer OÚ nadobudnúť ani platnosť, ani účinnosť. To znamená, že nijaký dodávateľ tepla nesmie účtovať domácnostiam ani iným odberateľom cenu tepla podľa nového cenového výmeru skôr, ako bol tento cenový výmer uverejnený vo FS.


[Pravda 24.5.2002] Meškali s cenou tepla
     Okresné úrady od roku 1998 prevzali po ministerstve financií oprávnenie stanovovať maximálne ceny tepelnej energie pre domácnosti. "Kým predtým ministerstvo pravidlá platnosti a účinnosti štátom regulovaných cien dodržiavalo, pri prechode jeho kompetencií na jednotlivé okresné úrady dochádza k ich ignorovaniu," tvrdí Božena Stašenková, prezidentka Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska. Bežne sa podľa nej stáva, že cenové výmery regulovaných cien tepelnej energie sú deklarované so spätnou účinnosťou, čo je pre výrobcov tepla ekonomicky výhodné. Upozorňuje na zákon o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého by sme sa o cene tepla za gigajoul mali dozvedieť už v čase odberu tepla. "Predávajúci je povinný jednoznačne informovať spotrebiteľa o cene predávaných výrobkov a poskytovaných služieb platnej v okamihu ponuky," cituje zákon Božena Stašenková.


[TASR 24.7.2002] V Rakúsku klesli ceny energie pre maloodberateľov
v júni medziročne o 5,1%

     Pre rakúske domácnosti bola v júni 2002 energia medziročne o 5,1% lacnejšia. Znižovanie cien energie tak od augusta 2001 i naďalej pokračuje. V máji boli náklady za energiu v ročnom porovnaní o 4,6% nižšie. V porovnané s predchádzajúcim mesiacom klesli ceny v júni o 0,8%. Informovala o tom dnes agentúra E.V.A.
     Najväčšie zníženie cien sa týkalo vykurovacieho oleja Extra, ktorý je o 12% výhodnejší ako pred rokom. V porovnaní s májom klesli ceny za vykurovací olej o 4,4%. Benzín Normal zlacnel medziročne o 9,3%, Super o 8,9% a nafta o 5,6%. Oproti máju boli benzín Normal o 0,8% Super a nafta o 1,8% výhodnejšie.
     Cena za elektrickú energiu sa v júni znížila medziročne o 4,5%. V porovnaní s májom klesla o 0,4%. Ceny za plyn a diaľkové zásobovanie teplom ostali v porovnaní s májom nezmenené, medziročne bol plyn o 2,2% lacnejší a diaľkové teplo o 0,1% drahšie.
     Agentúra E.V.A. informovala, že za posledných 12 mesiacov sa základné poplatky za plyn a elektrinu v priemere o 30% zvýšili, oproti roku 2000 dokonca o 47%. Týka sa to predovšetkým maloodberateľov, keďže základné poplatky tvoria veľkú časť z celkových nákladov pri výpočte cien energie.
 

[TERČ číslo 8/2002] Bude teplá voda iba pre bohatých ?
    Neverme pseudokampani slúžiacej na presadzovanie skupinových a osobných záujmov. Jednou z oblastí energetickej spotreby, kde môžeme najviac ušetriť, je príprava teplej úžitkovej vody (TÚV), lebo príprava TÚV predstavuje 25 až 30% z celkovej spotreby energie v našich domácnostiach. A práve pri ohreve vody pre domácnosti máme pomerne veľké rezervy. Nikdy ich však nevyužijeme, ak budeme zotrvávať na doterajšom neefektívnom spôsobe prípravy TÚV z centrálnych zdrojov tepla (CZT). Je to vysoko stratový spôsob zásobovania teplou vodou. Tvrdenia, že teplo zo systému CZT je najhospodárnejšou tepelnou energiou (prečo teda najdrahšou?), treba chápať ako mediálnu kampaň, ktorá má zakryť skupinové a osobné záujmy veľkých výrobcov tepla, majiteľov a prevádzkovateľov CZT a niektorých dodávateľov, či distribútorov tepla.
     Mýty a skutočnosť o príprave TÚV. Dlhodobá prax dokazuje, že prípravou TÚV priamo v mieste jej spotreby môžeme ušetriť až 50% primárnej energie. Pre štvorčlennú domácnosť to predstavuje úsporu priemerne okolo 15 GJ (4200 kWh) ročne! Iba dodajme, že finančná úspora pri využití niektorého z lokálnych tepelných zdrojov na ohrev úžitkovej vody dosahuje ročne pre štvor-päťčlennú rodinu cca 3 až 7 tisíc Sk. Lebo jednoznačne a výrazne najdrahšou je dnes TÚV dodávaná zo systému CZT, čo zapričiňujú jednak vysoké jednotkové ceny tepla (maximálna cena tepla 420 Sk/GJ) a jednak vysoké straty tepla v primárnych teplovodoch (medzi CZT a výmenníkovými stanicami) - ale najmä v rozvodoch TÚV k miestam odberu. V súčasnosti je u nás TÚV odoberaná z CZT bezkonkurenčne najdrahšou. Takéto zásobovanie teplou úžitkovou vodou je nehospodárne, je plytvaním energiou, je hriechom páchaným na životnom prostredí! Naproti tomu, voda ohriata malým plynovým či elektrickým, prietokovým alebo akumulačným ohrievačom v mieste jej spotreby (priamo v byte) šetrí primárnu energiu, životné prostredie a v neposlednom rade a v nemalej miere i peniaze spotrebiteľa.
     Niet zákonných zábran. Nik nemusí mať obavy, že keď sa rozhodne aj v obytnom dome zaviesť si individuálny ohrev vody, niekto mu v tom bude brániť. Pre odstavenie dodávky TÚV zo systému CZT z vôle odberateľa a inštalovanie vlastného individuálneho ohrievača vody vo vlastnom byte zatiaľ neexistujú žiadne administratívne ani legislatívne obmedzenia. Ak vám tvrdia podaktorí majitelia CZT, správcovia bytov, či poskytovatelia bytových služieb opak, majú k tomu pochopiteľné dôvody - svoje zisky.
     Z technického hľadiska je jedinou podmienkou dostatočne veľký priemer plynového potrubia pri ohreve zemným plynom, či primeraná prúdová zaťažiteľnosť bytovej elektrickej prípojky, ak sa rozhodnete pre elektrický bojler alebo elektrický prietokový ohrievač. Kapacite jestvujúcich energetických sietí v byte sa však môžeme prispôsobiť výberom vhodného typu ohrievača vody. Ak je teda možné zvládnuť technickú stránku prechodu na ohrev pitnej vody v byte vlastným vhodne dimenzovaným ohrievačom, potom podľa súčasne platných zákonov už nič nebráni zastaveniu odberu TÚV z drahého CZT. V každom prípade však o takomto kroku upovedomíme dodávateľa TÚV a treba tiež nechať odstaviť (zaslepiť) bytovú prípojku TÚV a demontovať bytový merač TÚV.

 

 

[NO 7.1.2003] Mnoho teplárov stále nemá platné cenníky na tento rok
    Asi 75 % dodávateľov tepla na Slovensku, ktorým regulačný úrad zatiaľ nestanovil cenu tepla na rok 2003, bude fakturovať teplo za január prostredníctvom zálohových platieb.
    V závere minulého roka o tom rozhodol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ako informoval riaditeľ odboru ekonomických analýz ÚRSO Karol Dvorák, úrad zatiaľ vydal asi 250 cenových rozhodnutí z celkového počtu zhruba 1300 držiteľov licencií na dodávku tepla. „Počet rozhodnutí sa každý deň zvyšuje a cenové výmery by mali mať všetci dodávatelia do konca januára,“ konštatoval K. Dvorák. Rýchlosť práce ÚRSO však závisí od získania kalkulácií nákladov od dodávateľov tepla. Teplári boli pritom povinní predložiť svoje cenníky na schválenie už do konca minulého roka.
    Úrad sa podľa K. Dvoráka snaží, aby ceny tepla nepresiahli maximálnu konkurenčnú cenu pre individuálne zdroje na zemný plyn, ktorá je pre tento rok stanovená na 480 Sk/GJ. „Niektorým dodávateľom, ktorí v uplynulom období investovali do svojich zariadení a splácajú drahé úvery, sme však uznali cenu aj nad 500 Sk/G,“ dodal K. Dvorák.
    ÚRSO stanovuje ceny tepla na základe analýz oprávnených nákladov a primeraného zisku dodávateľov, pričom podrobne posudzuje náklady dodávateľov, ktorých cena prekročí priemernú cenu tepla (450 Sk/GJ).
Teplo by malo v SR v tomto roku v priemere zdražieť o približne 18 %. Náklady priemernej slovenskej bytovej domácnosti na teplo by sa tak mali mesačne zvýšiť o 132 Sk na 867 Sk. Výraznejšie zvýšenie cien by malo nastať u výrobcov tepla na báze zemného plynu, ktorého ceny od nového roka vzrástli v priemere až o 32,7 %.