Zástupcovia SPP, a.s. nás často presviedčajú o tom, že pre nich je výhodnejšie dodávať zemný plyn menšiemu počtu odberateľov, pretože čím menej je odberných miest a plynových potrubí, tým nižšie sú náklady na ich prevádzku a údržbu. Na jednej strane zdôrazňujú neprípustnosť tzv. krížových dotácií a na druhej strane zamlčiavajú, že výnosy z predaného zemného plynu nie sú určené na prevádzku, opravy a údržbu plynových sietí. Na tento účel sú určené tzv. stále mesačné platby, ktoré platia odberatelia zemného plynu podľa toho, do ktorej odberateľskej kategórie sú zaradení.
 
    Aj bez odbornej analýzy musí byť každému jasné, že dodávateľ, ktorý pri výrobe a rozvode tepla a teplej úžitkovej vody vykazuje na trase medzi miestom výroby a miestom spotreby vysoké straty, spáli podstatne viac zemného plynu ako ten, kto si teplo a TÚV vyrába v bezprostrednej blízkosti miesta spotreby, alebo priamo vo svojej domácnosti. Plynári na nežiaducom vykurovaní verejných priestranstiev celkom slušne profitujú a bolo by naivné očakávať od nich, že budú propagovať individálne vykurovanie, pri ktorom k takémuto plytvaniu nedochádza. Plynári dobre vedia, že ich príjmy na domácom trhu závisia aj od toho, ako sa im podarí presvedčiť drobných odberateľov (najmä domácnosti) o tom, že dodávky tepla a TÚV z centrálnych zdojov sú „najlacnejšie“.
 
    Podnikateľská axióma „čím vyšší obrat – tým vyšší zisk“ má všeobecnú platnosť a preto ani plynárom nemožno zazlievať, že vystupujú na verejnosti tak, aby to neohrozilo ich obchodné záujmy. Ide len o to, ktoré obchodné záujmy plynárov sú v súlade s energetickou politikou štátu, ktoré energetickej politike štátu odporujú a ako sa energetická politika štátu presadzuje v praxi. Medzi prvoradé záujmy štátu v oblasti sieťových odvetví patrí podľa dôvodovej správy k zákonu č. 276/2001 Z.z. „presadenie úsporných opatrení v hospodárstve krajiny“ a presadzovateľom týchto úsporných opatrení by mal byť v oblasti sieťových odvetví novozriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.